Je to už  vyše 17 rokov, čo som bol naposledy na lokalite tejto rastliny pri San Vicente, neďaleko mesta Ciudad Victoria v mexickom štáte Tamaulipas. Vtedy to bolo už druhýkrát rýchlo za sebou (1993 a 1995), už len rozdiel tých dvoch rokov napovedal, že Obregonia denegrii Frič to bude mať ťažké. Krížom-krážom po lokalite chodili nákladné autá, bagristi zo Zlobinovej brigády plnili nejaký nezmyselný plán k nejakému nasprostastému sviatku či k narodeninám nejakého miestneho lumpa... a veselo ničili jeden z najkrajších a najkultovejších kaktusov Mexika (aspoň ja ho mám takto zafixovaný). Len z počutia kamarátov, ktorí navštívili lokalitu aj po mne viem, že rokmi sa jej stav stále len zhoršoval a obregonia to má namále. Aj preto som do tohtoročnej expedície do Mexika zaradil aj jej návštevu - neskôr už nemusím mať ani ja, ani moji priatelia ďalšiu šancu.

Nový rok treba začať skôr zaujímavo než populárne. Azda aj preto som nesiahol pri písaní o kaktuse, ale ani po bežnom sukulente. Zvolil som rod aj druh osobitý už len tým, že rastie len v najzápadnejšej časti Mexika - na polostrove Baja California. A aj keď ho tam máte pred očami, máte pocit, že vidíte len nejaký ďalší druh rodu Bursera. Ste však na omyle rovnako ako som bol ja, keď som si počas prvej cesty na baju hovoril, že tieto bursery by sa pekne vynímali doma v zbierke. Odrádzala len ich veľkosť - niektoré biele kmene mali skoro meter v priemere a ich koruna aj 8 m. To by šlo lietadlo len ťažko. Dumanie nad ťažkým osudom mi prinieslo aj neveľmi vierohodnú myšlienku, že som tieto rastliny už niekedy a niekde videl - potom mi to došlo. Ali Lux o nich predsa napísal do Atlasu sukulentov II. r. 1998, ale volal ich inak - Pachycormus discolor. To bude ono - lepšie a exotickejšie meno než bursera, ktorých je v našich zbierkach už pomerne dosť, hoci Borko Vrškový sa stále sťažuje, že skoro všetci majú len Bursera fagaroides a
B. microphylla.