Cactaceae.eu

Vek:
50 rokov

Člen klubu kaktusárov:
Klub kaktusárov Moskva, od r. 1976, posledných 30 rokov sa zaoberá kaktusmi profesionálne (autor mnohých kníh a článkov o kaktusoch, agronómii, veterinárstve, krajinárskom dizajne a zimných záhradách). Najznámejšia kniha - monografia - Kuľtura kaktusov

Zbierka:
10 m na balkóne v Moskve, počas leta na streche domu - predovšetkým mexické superelitné kaktusy z rodov Ariocarpus, Lophophora, Aztekium, Leuchtenbergia, Astrophytum, Obregonia, z iných Gymnocalycium, Parodia, Discocactus, epifytné kaktusy, opuncie a rod Maihuenia

Cesty za kaktusmi a inými sukulentami:
Mexiko: 1990, 2012 (stredné a východné Mexiko)
Argentína: 2010

Plány:
Pokračovať v práci biológa (PhD), napísať a vydať Komplexné akademické členenie čeľade Cactaceae (teraz hotové na 75-80 percent, asi 6000 strán textu) a vydať doplnenie svojej monografie or rode Ariocarpus (prvé vydanie v Kaktus Klube, r. 1998) na základe pozorovaní v Mexiku 2012. Okrem toho pokračovať v odlišnom hobby - projekcii a stavbe krbov a pecí - výborné proti stresu

Len nedávno som sa tu venoval Echinocereus pulchellus ssp. venustus Blum et Rischer, a dnes prišiel rad na v titulku uvedený poddruh. Avizoval som síce, že na rade je Echinocereus fendleri var. kuenzleri (Castetter et all.) L. Benson (alebo ešte lepšie Echinocereus kuenzleri Castetter, Pierce et Schwerin.), ale zmenil som nezmeniteľné rozhodnutie, azda aj na prospech veci. Echinocereus kuenzleri dnes otvoril prvý zo štyroch očakávaných kvetov, kým "šarpík" už kvitne ako fialky, tak, že sú už unavené aj opeľovacie štetce.

Tento druh popísal Friedrich Ritter ešte r. 1959. Už vtedy bol považovaný za najväčšieho znalca čílskej kaktusovej flóry a tak desaťročia nikto nepochyboval, že meno v spojení s touto rastlinou sedí ako uliate.  Až kým neprišiel Fred Kattermann so svojou revíziou, ktorá pozametala skoro všetky guľovité druhy kaktusov Chile do jediného rodu Eriosyce. Aj preto som sa natrápil - ešte že jestvuje internet - kým som zistil, že dnes by sa táto rastlina mala menovať Eriosyce curvispina (Bertero ex Colla) Kattermann var. curvispina. Zabudnite hneď na Kattermannovo meno, ak nechcete mať v čílskych kaktusoch chaos. A, samozrejme, neberte veľmi vážne ani všetky názory Rittera, ktorý okolo druhu Pyrrhocactus andicola urobil aj niekoľko zbytočných variet a dokonca rodové meno Pyrrhocactus nahradilo len pár mesiacov platné meno, takisto od Rittera, Horridocactus andicola...

Zostaneme pri tomto mene, hoci, podľa stupňa konzervativizmu by sme si mohli zvoliť aj niektoré iné zo skoro dvadsiatich druhových mien viažúcich sa k tejto rastline. Vybrať by sme si mohli aj medzi rodovými menami ako Echinocactus, Cereus, Mammillaria či Ferocactus... Tento druh zo štátu Hidalgo (a okrajovo aj z pohraničia Queretara, jeho juhovýchodnej časti) sa v prírode nedá prehliadnuť, a možno aj to je príčina abundantného množstva synonymných mien. Osobne mám najradšej dve lokality, kam pravidelne vozím aj priateľov, s ktorými navštevujem Mexiko - jedna lokalita je neďaleko Vizarrónu (Rancho Nuevo Sombrerette) a druhá je pri moste Puente Tasquillo, kde sa hladní kaktusári v čase dozrievania plodov Myrtillocactus geometrizans môžu napásť do sýtosti veľkými modrofialovými plodmi tohto kaktusu. Prisahám, ako naše čučoriedky!

Echinocereus fendleri var. fendleri vo svojej zbierke nemám, ale mám Echinocereus fendleri var. kuenzleri (Castetter, Pierce & K. H. Schwer.) L. D. Benson (práve tohto roku uplynie 30 rokov od popisu tejto variety, ktorú však nájdete v zbierkach len zriedka). U mňa sa chystá kvitnúť naraz štyrmi kvetmi - keď sa mi túto nezvyčajnú chvíľu podarí zvečniť fotoaparátom, pochválim sa, lebo je čím. Už keď kvitne jeden kvet, je to úchvatné divadlo - kvet má priemer skoro 15 cm, takže štyri naraz - jednoducho sa neviem dočkať. Aj preto som zatiaľ siahol po blízkom príbuznom - E. fendleri var. fendleri.

Tento krásny kaktus (alebo táto kaktusová kráska) rastie nad dedinkou Marmolejos, kúsok od známejšieho mestečka Aramberi v mexickom štáte Nuevo Leon (a ako vidíte podľa črepníka, aj u mňa v skleníku). Od roku popisu (1972) nesie rovnaké druhové, varietálne či poddruhové meno, akurát rodové meno Thelocactus sa Rus Doweld pokúsil neúspešne premeniť na Torreycactus, čo si však kaktusári ani nevšimli a botanici áno, ale so zdvihnutým obočím...

O tomto turbinikarpuse som sa dlho domnieval, že v prírode to má zrátané. Tohtoročná jarná cesta do Mexika so skupinou dvanástich priateľov + ja, môj názor výrazne korigovala. Ale pekne po poriadku. Roku 1993 sme sa riadili Backebergovým Kakteenlexikonom a tam sme sa mohli dočítať, že tento hľadaný turbinikarpus rastie asi 20 míľ severne od mesta Matehuala v štáte San Luis Potosí. Mali sme síce už aj modernejší údaj, na kopčekoch v okolí La Bonita, takisto SLP (južnejšie od La Bonita), ale keďže súčasťou informácie bolo, že krčmárka z reštaurácie oproti okamžite na bielych volá políciu, kopček sme len zbežne prebehli - pár skoro vysušených kúskov nás nemohlo uspokojiť. Na Backebergovej lokalite sme nenašli nič. A tým sme kapitolu Turbinicarpus polaskii nadlho uzavreli.

Čo má zobrazený kaktus - Marginatocereus marginatus (DC.) Backeb.- spoločné s týmto titulkom? Odpoveď je jednoznačná - ak by nebolo zastávky na ceste zo San Luis Potosí už do hlavného mesta, snímka by nikdy nevznikla. A musím povedať aj to, že som do spomínanej zastávky ani netušil, že takýto názov jestvuje. Ale pekne poporiadku.

Nebudem čakať, kým sa vrátim z tohtoročnej jarnej výpravy do Mexika. Plánoval som písať o tejto rastline až potom, keď budem mať digitálne snímky z prírody a nielen túto zo zbierky. Mohol by som síce vytiahnuť odniekiaľ z archívu skener na diapozitívy, ale akosi sa neviem prinútiť k tomuto kroku. Takže radšej nečakám a vyberám z archívu len túto snímku.

Snímka rastliny, ktorú vidíte, vznikla pred siedmimi rokmi, v čase, keď mala okolo desať rokov. Semienka som mal vraj zaručene z údolia Metztitlánu (Barranca Venados) v štáte Hidalgo, a bol to jeden z tých dobrých výsevov, keď vyklíčilo skoro všetko. To tak býva - ak máte semien málo, spoľahlivo vám nevyklíči nič, ak veľa (a navyše darovaných, nie draho kúpených), vyklíči aj vrecúško hodené do smetiaka... To bol aj tento prípad. Z asi 200 semien som mal zo dvesto semenáčikov, a keďže boli odmala naozaj pekné, skoro všetky som rozdal, vymenil a aj predal. Samozrejme, niečo som si nechal a dnes mám päť črepníkov a v každom z nich sa tlačí 10-15 hláv. Nielen sa tlačia, ale aj spoľahlivo kvitnú, takže ich radšej nepresádzam, ale to nie je prípad len týchto dolichotel.