Cactaceae.eu

A je to tu opäť, nekonečná telenovela zvaná menudo. Myslím si však, že teraz to bude nadlho naposledy. Tento recept bude z radu tých, ktoré som v Mexiku nejedol, ale vďaka receptu som si ho vyskúšal doma. Na úvod treba povedať, že všade, kde sme menudo v Mexiku ochutnali, nám tvrdili, že práve ten ich spôsob prípravy je tradičný, ten jediný správny a preto aj chutný. Varovali nás pred akýmsi menudom zo štátu Michoacan, ale keďže sme naň nikdy nenarazili, neviem prečo má takú zlú povesť.

Písané pre www.cactaceae.eu

Príspevky o menude sa asi nikdy neskončia. Keď už mám pocit, že som povedal všetko, čo o ňom viem, zistím, že som vlastne len pred bránami poznania. Dôkazom toho je aj prvá tohtoročná (jarná) výprava do Mexika, tentokrát nielen za kaktusmi a inými sukulentami, ale aj za tamojším vtáctvom. Väčšinu výpravy totiž tvorili práve milovníci tamojšej lietajúcej operenej exotiky. Teda nie celkom exotiky - aj tam som videl vrabce a lastovičky a naše mestské holuby... Večerné sobotné posedenie a debata s novým majiteľom hotela Santa Fé v Cuatro Cienegas prešlo od všeobecnej debaty o počasí (už ako v Anglicku) k rozprávaniu o našom vzťahu k Mexiku a jeho prírode a jeho jedlám predovšetkým. Takisto nasledovalo zdesenie - to po informácií, že máme radi menudo. Majiteľ hotela podľa všetkého chvíľu rozmýšľal, akých humusákov si to u seba ubytoval a na naše dotieravé otázky, kde sa možno menudom v jeho mestečku nasýtiť (z minulosti som si pamätal asi 5-6 takýchto vývarovní), nasadil nefalšovaný výraz Rodinovho mysliteľa a po chvíli trápenia spustil: "Máte vy šťastie! Menudo u nás sa totiž je len v nedeľu na raňajky, nikdy nie cez týždeň, ak sa teda vôbec je... Skúsim pre vás niečo zabezpečiť". Nedeľa bude - správne, zajtra.

Písané pre www.cactaceae.eu

Rok a pol neskôr. Opäť sme v Mexiku, opäť v štáte Zacatecas. Spomienka na menudo nás doviedla späť ako zločinca na miesto činu. Nedalo sa inak, podľa všetkého sme sa stali závislými od jedla, ktoré, ako už dnes vieme, nejedia ani všetci Mexičania a keď sme im hovorili o našom prvom zážitku s ním, mali nás za bláznov – to je jedlo tej najnižšej a najbiednejšej vrstvy!

Priznám sa, toto slovo poznám asi tak 15 rokov. Nenašiel som ho v slovníku a jeho obsahu som sa s ťažkosťami musel dopátrať použitím mimiky, gestikulácie, angličtiny a španielčiny ukrytej v malej turistickej príručke.