Avšak toto myslieť vážne v prípade pekne rozkvitnutých Echinocereus polyacanthus by bolo barbarstvom. Podobné rastliny sme už stretali na ceste cez Sierra Madre Occidental do Mazatlánu a aj počas návratu z Baja California, pri prekračovaní rovnakého pohoria o niečo severnejšie. Občas to boli rastliny bez kvetov, občas s jedným-dvoma kvetmi, ale našli sa aj výnimočné exempláre s desiatkami kvetov na jednom trse. Roky som si viedol rovnaké a im podobné kaktusy pod menom E. durangensis, ale po veľkom upratovaní v rode z dielne N. P. Taylora sa toto meno premenilo na synonymum spolu s ďalšími 23 menami (o.i. E. leeanus, E. galtieri, E. acifer var. durangensis či prekvapujúco aj E. triglochidiatus var. polyacanthus - celý súpis upratovania nájdete v knihe Blum, W. et al: Echinocereus). Meno znelo dobre, ľahko sa pamätalo a akoby prstom ukazovalo na miesto výskytu. To Durango sedí aj dnes, ale rastliny možno nájsť aj v Coahuile a Chihuahue v nadmorských výškach od 1700 do 2300 m n. m. Rastlina na snímke však nepochádza zo spomínanej Yecory ale od Tomochicu (Chihuahua), z nadmorskej výšky 2374 m, kde spokojne, až kým sme tam neprišli, rástla kúsok od rovnomenného vysielača (MO Tomochic). Vybral som ju preto, lebo práve tam rástla v typickom teréne - v terénnych vlnách tvorených skalami, kde si našla bezpečné bydlisko odolávajúce akýmkoľvek pokusom o premenu na poľnohospodársku pôdu. Na rozdiel od šťastnejších (?) rastlín z kvalitnejších pôd to boli kompaktné, husto otrnené kaktusy, ktoré by boli okrasou akejkoľvek zbierky.
Aj doma mám pár rastlín vypestovaných zo semien niekde od dediny Buenos Aires na ceste do Sinaloy. Už roky kvitnú a keďže sa s nimi nemaznám, vyzerajú akoby boli z prírody - málo vody, nevýživný substrát, priame, ničím nefiltrované slnko od apríla do začiatku októbra - to všetko robí divy. Moje rastliny som vybral z pivnice len pred pár dňami a šli bez aklimatizácie priamo von. Už včera som na nich zbadal prvé tohtoročné puky. Kvetov nebude toľko, ako býva v prírode, ale doma ma poteší aj jeden-jediný. Veď keď už nebude kvitnúť žiadny echinocereus, bude kvitnúť niečo iné.
Zdá sa však, že tohtoročná jar praje práve echinocereusom - nasadené na kvet majú aj E. stramineus, E. adustus, E. acifer, E. nicholii, E. pulchellus, E. triglochidiatus (zatiaľ len bývalá var. inermis...). Škoda, že nie všetky uvidím kvitnúť - o necelé tri týždne idem na Juhozápad USA. Vlani som tam bol prvýkrát a akosi ma to chytilo...
