Takže kto tam vlastne so mnou bol? Gunta Andersone (Lotyšsko), Tadeusz Nycz (Poľsko), Jevgenij Safronov (Rusko), Mirek Sochůrek a Čeněk Kodejška (Česko), Juraj Nemček a moja maličkosť (Slovensko). Vymenoval som ich aj preto, aby som im aj takto verejne poďakoval za to, ako napomohli rovným dielom zdaru celej cesty - čo nie je vždy pravidlom, lebo občas sa nájde aj vrták a potom je celý ten duchovný wellness vťahu. Teraz, a vlastne posledné štyri cesty to vyšlo na jednotku.
K ľuďom sa časom vrátim - teraz by som chcel aspoň ako takú malú chuťovku ukázať jednu fotografiu, po ktorej som túžil od prvej cesty do Mexika - od roku 1993. Je to fotografia pre mňa doslova magickej rastliny z môjho obľúbeného rodu Echinocereus - E. lindsayi. Už som ju raz mal na dosah, ale osud chcel inak a tak som musel čakať od r. 2002 na novú šancu. Priznám sa bez mučenia - bez modernej techniky by som aj teraz bol obišiel naprázdno a so mnou aj moji priatelia. Rozpútal som internetový hon na dobré GPS miesta výskytu tohto echinocereusu a podarilo sa. Keďže nechcem uškodiť dobrodincovi, nebudem ho menovať, stále je to ešte príliš citlivá rastlina, však on, ak bude čítať tieto riadky, bude vedieť vo co go. Ešte raz ďakujem.
Filtrované informácie opakovane hovorili o tom, že na lokalite - hovorme jej Jaraguay - je rastlín málo, tak 14-20, len veľké kusy. Keď sme sa dostali na miesto, najskôr sme našli len tie rastliny, priamo nad ktorými sme mali urobené GPS, ale to len do chvíle, kým sme ich nechytili do oka. Potom už to išlo a megabajty mizli z kariet ako teplé rožky z pekárne. Asi za hodinu si každý z nás našiel niekoľko "svojich" lindsayiov a spolu ich bolo, od naozaj malých - 2-3 cm výška-priemer, po skutočne veľké - 25 cm výška a 15 cm priemer, asi niečo cez 50 kusov. To sme prezreli asi len desatinu odhadovaného rozsahu nami mapovaného plató jedného kopca. Nedalo sa inak - musel som k zemi a priateľ Juri Nemček mi urobil dvojportrét. Čakal som naň vyše tretiny svojho života a dnes môžem povedať, že to stálo za to. Ešte mám v Mexiku 2-3 takéto dlhy a keďže nepredpokladám svoj rýchly koniec, mám sa na čo tešiť. Čo to je, nepoviem, nechcem to zakríknuť, pretože moja nočná mora napr. s Mammillaria haudeana pokračovala tohto roku už piatym neúspešným pokusom. Nabudúce...
