Pred vyše 150 rokmi ju Richard popísal ako stapeliu, koncom 19. storočia ju Sprenger preradil medzi huernie. Záujem botanikov o ňu potvrdzuje aj fakt, že s jej menom sa spája vyše 10 rôznych synoným, a to je pre niekoho lákadlom - čo zaujalo ich by malo byť aj pestovateľsky zaujímavé, nie? Rastlina vytvára neveľké trsy vysoké do 10 cm, s priemerom do 15-20 cm. Jednotlivé telíčka majú asi 1,5 cm v priemere. Kvety majú zvončekovitý, typický päťcípy tvar, sú fialovohnedosfarbené, s priemerom 15-20 mm. Plytko koreniaca rastlina vyžaduje plochšiu misku s dobre priepustným substrátom, s dostatkom živín, pretože ročný prírastok výhonkov ich dokáže vyčerpať bezozvyšku.
Huernia macrocarpa je najsevernejším zástupcom rodu - pochádza z etiópskej provincie Eritrea, ale dá sa nájsť aj v Sudáne, Jemene a v Saudskej Arábii.
V lete vyžaduje teploty medzi 20-30 °C, v zime by teplota nemala klesať pod 15-20 °C a lepšie jej robí zimovanie na svetle. Samozrejmosťou je úplpne suchý substrát. Ľahko sa množí odlamovaním početných odnoží, ktoré po týždňovom zasušení ranky môžeme zasadiť do rovnakého substrátu, aký má matečná rastlina. Pestujeme ju nie na priamom slnku, lepšie rastie v miernom tieni, určite by ten tieň mal byť aspoň počas najhorúcejšej časti dňa, medzi 11 - 15 hodinou.
(Viac o Huernia macrocarpa sa môžete dočítať v Atlase sukulentov VIII(2005):308)
