Najskôr som sa s ňou stretol ešte ako začínajúci kaktusár v Bratislave, v skleníkoch na Búdkovej ceste, kde sa konali schôdze nášho klubu kaktusárov. Tam som získal aj prvú rastlinu, ktorá sa však dlho u mňa neohriala a jej zvyšky skončili v komposte. To sa opakovalo niekoľko krát a potom som to vzdal. Takže závesy z tejto tilandsie, ako som si to predstavoval, nikdy v mojom skleníku neviseli. Až neskôr som zistil prečo. Teplý, suchý, slabo vetraný skleník bolo to najhoršie, čo mohlo T. usneoides u mňa stretnúť - a toho som jej doprial riadne. Párkrát som sa s ňou stretol počas potuliek v Mexiku, tohto roku hneď dva razy - na jar a teraz na jeseň. Čo ma však prekvapilo (nebol to však žiadny šok...), bola rozdielnosť podmienok v ktorých tam rástla.
Jarné stretnutie sa odohralo v štáte Tamaulipas, počas cesty k moru v blízkosti Tampica, kde neuveriteľné množstvo týchto rastlín pokrývalo všetky stromy, predovšetkým však miestne duby a viseli tam v závesoch dlhých aj 2-3 metre. V neustálom miernom vetre, s citeľne vyššou vlhkosťou vzduchu, než sme predtým pociťovali v štátoch San Luis Potosí, Zacatecas, Nuevo León, Coahuila... sa im darilo tak, že nám dokonca ukázali aj svoje miniatúrne lesklé nazelenalé (žltkastozelené) kvety s priemerom 3-6 mm. Samozrejme, že z toho boli fotoorgie, hlavne pre tých účastníkov expedície, ktorí boli v Mexiku prvýkrát.
Jesenná cesta ukázala T. usneoides z trochu inej stránky - vracali sme sa už do hlavného mesta cez údolie Tehuacanu (štát Puebla), s typickou kaktusovitou vegetáciou. Napriek tomu, že bolo krátko po dažďoch, vlhkosť vzduchu ako v mojom starom skleníku (teda nízka), slnečné žiarenie také aké má byť v Mexiku. Všetko ako u mňa, avšak s jednou výnimkou - neprestajný pohyb vzduchu - a v tom sa hojdali po všetkých možných stromoch pekné, striebristo sfarbené T. usneoides. To, že na jar určite kvitli, to nám potvrdzovali prázdne rozpukané plody. Prekvapovala ma rozdielnosť podmienok medzi obomi lokalitami. To však len dovtedy, kým som neprišiel domov a nesiahol po literatúre - táto tilandsia pre svoje ľahké vegetatívne rozmnožovanie rastie totiž od juhu USA po Chile. Tak si potom vyberte! Ani tento poznatok ma nezlomil - do zbierky sa ju už ani nepokúsim zaradiť. Ohrdla ma v mladosti a už skoro stareckú bradu mám aj vlastnú...
