W. Rausch si to vtedy mohol už dovoliť – mal v tom čase za sebou vyše 20 ciest do Južnej Ameriky, ktoré absolvoval za 10 rokov, skoro päť rokov žil v Bolívii a okolitých krajinách, v nohách mal desiatky tisíc kilometrov nachodených v teréne – nikto pred ním a azda ani po ňom nevenoval toľko času skúmaniu lobivií, kam patrí aj rastlina, dnes známa pod menom Lobivia haematantha var. rebutioides (Backbg.) Rausch. Hoci sa okolo nej pohybovalo viacero botanikov či autorov popisov, najviac je spätá práve s W. Rauschom.
Aj dnes ešte možno v zbierkach znalcov lobivií nájsť mnoho iných mien, dnes považovaných za synonymá:
Lobivia rebutioides Backbg., L. rebutioides var. citriniflora Backbg., L. rebutioides var. kraussiana Backbg., Hymenorebulobivia Frič & Kreuzinger, Hymenorebutia kreuzingeri Frič & Buin., Lobivia sublimiflora Backbg., L. pectinifera Wessn., L. chlorogona Wessn., L. wessneriana Fritz., Lobivia famatimentis Backbg. a jej variety a L. napina Paž. Aby ste z toho nechytali závrať, ak máte niektoré z týchto mien na menovke, nič sa nedeje, nepochybili ste, je totiž len na vás, ku ktorému menu ste sa upli – dobre je však vedieť, že dnes najakceptovanejšie je to v titulku.
Telo rastliny je zväčša solitérne, ale po ohryze zvieratami občas, ak prežije, tvorí malé skupiny hlavičiek v priemere asi 3 – 5 cm. Zvyšok tela netreba popisovať, stačí pohad na fotografiu. Len v prípade veľkosti kvetu a jeho farby treba urobiť výnimku: kvety sú dlhé 5 – 7 cm, majú priemer 6 – 8 cm, a nie sú len také aké na snímke, ale aj biele, žlté, pomarančové, ružovočervené až fialové. Plodom je okrúhla husto ochlpená bobuľa s priemerom 1 cm, polovysychavá, semená okrúhle.
Pochádza, prekvapujúco, z argentínskej provincie Jujuy, z Quebrada de Humahuaca. Pestovanie tejto lobivie, podobne ako väčšiny lobivií zo severnej Argentíny, nerobí väčšie problémy – potrebuje pestovanie v priepustnom, ale trochu ťažšom substráte, najlepšie mimo skleníka, na čerstvom prúdiacom vzduchu (vtedy jej neprekáža ani silné slnko), počas vegetácie dostatok vody a aj 1 – 2 prihnojenia. Na jeseň, s pribúdajúcim výskytom rannej rosy a nočného chladu dobre vyzrieva a je tak pripravená na zimovanie. Ešte pred ním treba obrač plody, ktoré vysychajú len veľmi pomaly a mohli by byť zdrojom hniloby. V zime jej stačí 10 – 12 °C a sucho. Pri vyššej teplote by sa mohla prebrať k rastu, čo by jej na kráse nepridalo. Platí to všeobecne pre všetky lobivie, ale predovšetkým pre ostatné variety Lobivia haematantha predovšetkým – L. haematantha var. haematantha, L. haematantha var. hualfiensis, L. haematantha var. jasimanensis, L. haematantha var. viridis, L. haematantha var. amblayensis, L. haematantha var. elongata, L. haematantha var. kuehnrichii, L. haematantha var. chorrillosensis a L. haematantha var. densispina a L. haematantha var. densispina.
