Po vyjdení knihy Lobivia 85 sa v rámci druhu objavilo spolu jedenásť mien – druh sa stal zberným druhom pre mnoho dovtedy samostatných mien, vedených dnes len ako variety (Hymenorebutia aurea var. catamarcensis Ritt., Hymenorebutia aurea var. callochrysea Ritt., Lobivia fallax Oehme, L. shaferi Br. & R., Echinopsis aurea var. quinesensis Rausch, Lobivia leucomalla Wessn., L. dobeana Dölz) a k nim samotný Rausch pridal aj vlastné tri nové variety - var. albiflora Rausch, var. sierragrandensis Rausch a var. tortuosa Rausch. Nebudem sa zaoberať oprávnenosťou či neoprávnenosťou mien, len mám pochybnosť v tom, že sa podľa môjho názoru pod jedno druhové meno dostalo mnoho podľa mňa nepríbuzných (nielen nepodobných!) rastlín. Avšak nepestujem mená, len rastliny, takže to neriešim. Aj preto, lebo som v Bolívii ani Argentíne nebol...
Pozorovania v mojej u cudzích zbierkach takisto naznačujú, že aj pod menom L. aurea var. shaferi sa skrýva veľa rozličných rastlín – od málo odnožujúcich (čo je netypické pre túto varietu), s pomerne tenkým telom (takú mal pre dvadsiatimi rokmi Ľubo Vlasák zo Svätého Jura), ale aj krátko stĺpikovitých, s kratšími tŕňami ale aj tŕňami dlhými skoro 5 cm. Rastliny v prírode (pochádza z rovín v blízkosti mesta Andalgala v rovnomennej argentínskej provincii) dosahujú pri priemere cca 4 – 5 cm výšku až 25 cm a vždy tam rastú vo veľkých trsoh. Jediné, čo bolo všade rovnaké, bola farba kvetu - žltá. Rastliny v zbierkach si dlho zachovávajú kompaktný vzrast, zväčša im bude stačiť črepník do 10 cm priemeru. Po pár rokoch začínajú odnožovať (to je aj najčastejší spôsob rozmnožovanie, lebo semená lobivií neklíčia práve najochotnejšie) a to je zväčša čas, kedy sa pustia do kvitnutia. V prípade, že máme nepríbuzné rastliny, opelenie nie je problémom a na jeseň sa dočkáme zrelého guľovitého či oválneho plodu s množstvom semien. Počas jari a leta dostatok slnka, pohybujúceho sa vrzchu, výživný ale priepustný substrát. Zimovanie v chlade, je jedno či na svetle v skleníku, alebo niekde v pivnici – teplota však nesmie prekročiť 12 °C.
Táto lobivia, rovnako ako všetky rastliny rodu, je však v zbierkach zastúpená len málo – kým rastliny nekvitnú, nikoho nezaujmú - aspoň to tvrdí väčšina kaktusárov - keď príde reč na to, prečo sa u nich v zbierke nenájde miesto pre pár týchto tvrdých, naozaj typických kaktusov. Keď však nastane čas kvitnutia, je to iné - žiarivé farby lobivií vtedy vedia upútať aj typických mexikofilov, teda kaktusárov tvrdiacich, že tie správne kaktusy sú len z Mexika.
