Roku 1993 sme oslavu nájdenia lokality (neboli GPS-ky) urobili v dvojfarebnej rieke - priamo na lokalite je sútok dvoch riečok, mliečnej i takej temnej, a blbnúc vo vode sme si hovorili, že sa kúpeme raz v "teplej" a druhý raz v "studenej" vode a kohútiky premieňa príroda... Urobili sme mnoho vtedy prevažne čierno-bielych snímok, pár negatívnych a pár diapozitívov. O dva roky neskôr sme už skoro nenašli nepoškodenú rastlinu a z toho roku nemám snímku ani jednu.
Hneď po druhom návrate z Mexika som si zaobstaral v Chrudimi na burze pár semenáčikov Obregonia denegrii, okrem jedného všetky pravokorenné. Tie časom odišli na večnosť, jedna na jusberte žije dodnes, má asi 12 cm v priemere a skoro guľovitý tvar (výška asi 9 cm). Každoročne kvitne a čaká na partnera... Už som aj rozmýšľal, že by som jej nejakého zohnal, ale chcelo by to nejakého dobrého, s "pôvodom", s takou trochu modrou krvou. A takých niet, aspoň ja o nich neviem.
Malo by byť vlastne jedno, čo to bude za týpka, rod je monotypický, s ničím sa nehybridizuje, nie sú ani nejaké zvlášť vyselektované klony a rastliny u nás sú presne také aké v prírode. Už som sa po peľonosičovi zháňal aj pod inými menami, pod ktorými sa Obregonia denegrii môže vyskytovať (Strombocactus denegrii (Frič) Rowley 1972 alebo Ariocarpus degenrii (Frič) Marshall 1946), ale nič. Takže časom, ak na nejaký pekný kúsok narazím, miesto preň sa v zbierke nájde, aj keď to dnes vyzerá v tomto smere zložito, napohľad beznádejne.
