Druhá a ďalšie cesty na Baja California sa už v tomto omyle neniesli, ale s veľkým potešením som novým ľuďom na výpravách hovoril, aký som len bol zo vzhľadu pachykormusov popletený. Toto priznanie vlastnej nedokonalosti robí počúvajúcim naozaj dobre... Ak teda pôjdete niekedy na baju, pachykormus vyzerá asi takto: výška sukulentných kmeňov 3-5 m, priemer koruny do 10 m, hlavný kmeň býva
hrubý aj 1 m, rastliny vystavené prudkému a vytrvalému vetru od Tichého oceánu sú vysoké do 1-2 m, koruna má asi 3 m v priemere vyzerá ako zástava vo vetre - konáre sú ohnuté v smere prúdenia vzduchu a celá rastlina je doslova stlačená k zemi. Konáre pokrýva biela papierovitá borka. Vo vetre odletuje od kmeňa ako listy papiera. Pri poranení roní žltkastý mliečny latex. Kvety kvitnú v strapcoch (na rozdiel od drobných jednotlivých kvetov burzier), sú ružové. Listy sú perovite zložené. Napriek tomu, že pachykormusy rastú na polostrove v smere sever-juh v dĺžke 700 km, všetky podľa mňa predstavujú jeden druh, hoci literatúra urputne bráni existenciu tohto druhu v podobe troch variet - var. discolor, var. pubescens a var. veatchiana. Ešte som sa nestretol s niekým, kto by variety od seba v prírode rozoznal.
Priznám sa, napriek tomu, že by som Pachycormus discolor rád mal vo svojej zbierke, dodnes sa tak nestalo, a to nielen preto, že z prírody ich ťahať nemožno. Niet ani ich semien a z toho vyplýva, že v ponuke niet ani semenáčikov. Vždy, keď si na to spomeniem, hovorím si, že nemusím mať všetko, veď na jar a na jeseň nemám niekedy čas ani na to čo už mám - to je v čase, keď vynášam rastliny z pivnice alebo ich tam zase dávam. Napriek tomu dúfam, že raz sa nejakej-tej rastlinky zmocním. Nedúfam, že by som sa časom mohol usadiť v jej tieni, ale pár mojich kaktusov by toto dobrodenie mohlo využiť.
