Roku 2009 som sa dostal na Juhozápad USA prvýkrát. Náš nadupaný program nedovoľoval motať sa na jednej lokalite príliš dlho - niekedy aj polhodinu bolo strašne pridlho. Preto sme aj miestu výskytu Pilocanthus paradinei - v Kaibab National Fores v severnej Arizone - venovali presne toľko. Pred vystúpením z auta sme si mysleli, že to bude "malina" - informácie hovorili o tom, že len odbočíme vľavo od cesty dolu do protismeru, zastaneme pri akejsi bránke, a hneď za ňou nájdeme, nie veľa ale určite, vytúžené rastliny. Všetko sedelo, až na tie rastliny. Prechodili sme za tú polhodinu nielen okolie bránky, ale aj priľahlé kopčeky, terény odkryté ale aj priamo na slnku priklonených svahoch. Nič a opäť nič. Napokon sme to vzdali, v ten deň nás ešte čakal presun do Monument Valley. O rok neskôr, s výpravou v celkom inom zložení, sa všetko zopakovalo, ako cez kopirák - kto by nevedel, z tých mladších, čo to je - tak je to uhľový papier, ktorý sa kedysi používal na písanie viacerých kópií textov naraz... Napokon, ako v
dobrej rozprávke, kde platí všetko do tretice (tri zlaté vlasy deda Vševeda...), prišla tohtoročná jarná expedícia do USA. Priznám sa, keď sme prišli na miesto, všetkým som povedal, kde a čo majú hľadať a ja som ani z auta nevystúpil. Chvíľa oddychu po náročnom presune mi bola milšia. Predsa len som však musel vystúpiť - Juraj totiž našiel kvitnúce rastliny Coryphantha vivipara, a keďže tento rok bol na kvety skutočne chudobný, povedal som si, že aspoň niečo. Vystúpil som z auta, prešiel asi 5 metrov, keď som v piesku koryta periodického, a teraz vyschnutého potoka, zbadal niečo lesklé. To lesklé bol pliešok. Zohol som sa k nemu a zrazu som uvidel presne to, čo vy na snímke - neveľkú, asi 25 mm širokú rastlinu. Iné meno mi ani nezišlo na um - Pilocanthus paradinei. Nebolo treba ani zakričať na ostatných - kým však prišli, v hlboko v ponorených v piesku som našiel ešte zo desať ďalších rastliniek. Tá prvá a aj väčšina ostatných mala nedávno tečúcou vodou olámané tŕne, ale našiel som aj kúsky vysoké 6-7 cm a hrubé
do 4-5 cm, bez kvetu, bez semien, len so suchými zvyškami neopelených kvetov, ale aj tak to bolo úžasné. Najzaujímavejšie bolo miesto nálezu - to koryto potoka, to by mi nezišlo na um ani v sne. Tí však, ktorí sa takto rastliny zaevidovali, vedeli kde hľadať, pretože tých plieškov tam bolo takisto zo desať, pri niektorých však neboli žiadne rastliny - možno uhynuli, možno si ich niekto odniesol a možno do bola dravá potočná voda.
Hneď po návrate som snímky preposlal aj Romanovi Staníkovi, či predsa len nejde o niečo iné. Našťastie jeho odpoveď bola jasná - je to hľadaný pilokantus. Takže budúci rok, počas expedície Juhozápad USA 2012 idem na to miesto znovu, teraz už naisto - a možno bude mať to šťastie a uvidím aj kvety. Možno však chcem priveľa a objaviteľské šťastie som si už vyčerpal. Priznávam, ani by mi to veľmi nevadilo - na čo by som sa potom mal tešiť v roku 2013?! Meno Pilocanthus paradinei sa objavilo roku 1957. Najskôr objavené rastliny Benson (nie ten Lyman Benson) popísal ako Pediocactus paradinei (Pediocactus paradinei B. W. Benson, Cact. Succ. J. (Los Angeles), 29(1957):136, figs. 83, 84). V tom istom roku ju Benson a Backeberg presunuli do rodu pilokantus (Pilocanthus paradinei (B. W. Benson) B. W. Benson & Backeb., Kakteen und And. Sukk. 8(1957):188). Poslednou zmenou v necelej 55-ročnej histórii druhu, všeobecne neakceptovanou, bolo preradenie rastliny na úroveň variety iného druhu (Pediocactus simpsonii var. paradinei (B. W. Benson) J. J. Halda, Acta Musei Richnoviensis, Sect. natur. 5(1998)1:12:27). A to by bolo pre dnešok všetko. Alebo sa uvidíme na mojej expedícii?
