Ariocarpus fissuratus subsp. hintonii Halda - takáto farba kvetu počas ponurej jesene vždy poteší.
Igor D. Dráb
Najčastejším menom, u nás používaným, je Ariocarpus hintonii. Toto meno však nemá oporu v žiadnom popise. Zriedkavejšie sa na menovkách dá nájsť meno Ariocarpus bravoanus subsp. hintonii (presadzovali ho Hunt a Anderson), alebo aj pôvodné meno z prvopopisu, a to Ariocarpus fissuratus var. hintonii Stuppy et Taylor. Dôvodom pre tento príspevok však nie sú dohady o tom, ktoré meno je správnejšie - skutočným dôvodom je fakt, že mi moje rastliny tohto roku masovo opäť kvitli a robili mi v skleníku radosť od polovice septembra až skoro doteraz. Dnes ešte dokvitali Ariocarpus confusus a ani Ariocarpus kotschoubeyanus podľa všetkého ešte nepovedali posledné slovo.
Rastlinu objavili dvaja nemeckí kaktusári Lausser a Scherer presne pred tridsiatimi rokmi a dlho sa o nej hovorilo ako ako o fissuratuse - forma zo San Luis Potosí. Bol som opakovane na lokalite a napriek tomu, že sa dosť hovorilo o tom, že počet exemplárov prudko klesá, tieto falzifikácie skutočnosti nemôžem potvrdiť. Vždy sme videli dostatok rastlín, až na to, že sme nemali šťastie na rastliny v kvete. Aj preto som ako sprievodnú snímku vybral kvitnúci kúsok, semenáč starý asi 20 rokov, z mojej zbierky. Je pre mňa potešením mať tento ariokarpus nielen preto, že sa to patrí, ale predovšetkým preto, lebo ariokarpusy mi akosi nejdú a medzi výnimky patrí práve Ariocarpus fissuratus subsp. hintonii, Ariocarpus confusus, Ariocarpus kotschoubeyanus s varietami - ostatné, napr. aj bežné Ariocarpus trigonus či Ariocarpus retusus sa u mňa roky trápili, kým nezašli. Ani som sa už nepokúšal získať ich znovu. Jednoducho som dal za pravdu prírode, že sa mám venovať iným rodom či druhom. Aj vďaka tomuto "prírodnému nátlaku" mi v zbierke pribudlo pár rastlín z Južnej Ameriky a zbierka hneď vyzerá pestrejšie.
Ariocarpus fissuratus subsp. hintonii má jednu dobrú vlastnosť - od chvíle asi pred pätnástimi rokmi, keď rastliny dosiahli priemer okolo 5-6 cm, sú stále rovnako veľké, rastú v rovnakom črepníku a tým aj substráte. Pre mňa doslova ideál, lebo presádzanie zbierky je nočná mora. Tohto roku som už musel začať razantne s presádzaním väčšiny rastlín a podarilo sa mi "získať nové bývanie v nových črepníkoch" asi pre 2500 kaktusov a toľko ma čaká aj v budúcom roku a postupne aj v ďalších rokoch. Nerobím to však pre seba, asi ani nie pre rastliny, ale skôr pre estétov, ktorí ochkajú nad tým, ako len tie kaktusy musia u mňa trpieť. Keby ten "hintoňák" vedel rozprávať, asi by im povedal, že ani v prírode by ho nikto a nikdy nepresádzal. Ale škoda reči. Na druhej strane mi je jasné, že moje Ariocarpus fissuratus subsp. hintonii asi dožijú v črepníkoch v ktorých sú dnes. Teda ak sa črepníky nerozpadnú na prach, čo sa mi u dlho nepresádzaných rastlín stáva v poslednom čase dosť často. Dúfam, že zemeguľu vyrobili z kvalitnejšieho materiálu, a nebude sa droliť ako väčšina črepníkov, ktoré sa dnes dajú zohnať.
Last modified on Nedeľa, 23 Október 2011 17:01