Jeden z najkrajšie kvitnúcich kaktusov, pomerne často pestovaný, a aký chaos v pomenovaniach! Alebo azda preto? To, čo dnes najčastejšie nájdeme pod menom Mammillaria guelzowiana, sa takto volalo, vďaka autorovi prvého popisu Werdermannovi, od začiatku (hoci Werdermann použil meno Mamillaria a nie Mammillaria), teda od r. 1928. Potom však prišiel veľký mág svetového kaktusárstva minulého storočia Curt Backeberg, a v americkom časopise CSJ (Los Angeles) r. 1951 vytvoril pre rastliny podľa neho odlišujúce sa od rodu Mammillaria rod nový - Krainzia. V tom istom r. rovnako významný znalec sukulentnej flóry Buxbaum previedol v rakúskom časopise Oester. Bot. Zeit. našu Krainzia guelzowiana do rodu Phellosperma ako P. guelzowiana. A presne pred desiatimi rokmi ruský autor Doweld v časopise Sukulenty, v čase svojej najväčšej premenovávacej aktivity, urobil z K. geulzowiana ďalší druh rodu Bartschella - B. guelzowiana, ktorý v tom čase už skoro nikto nepoužíval ani pre pôvodne popísané rastliny známe ako Bartschella schumannii a jej varietu B. schumannii v. globosa.
Takže od veľkého chaosu v menách môžeme prejsť k malému telu... Pri priemere do 6 cm nebýva rastliny vyššia než 7 cm (samozrejme ak nie je navrúbľovaná - čo býva pre jej citlivosť na preliatie dosť častý jav). Háčkovité tŕne obaľujú mäkkomäsé telo pokryté bielymi vláskami, na ktorých sa dobre vynímajú až 5 cm dlhé karmínové kvety s priemerom až 6 cm. Tie vydržia kvitnúť podľa počasia aj týždeň, najmenej však 4-5 dní, ak je naozaj teplo. Naraz býva na jednej rastline otvorených aj niekoľko kvetov. Keďže odnožovanie nie je jej dominujúcou vlastnosťou, rozmnožuje sa dnes pomerne bežne dostupnými čiernymi semenami. Semenáčiky rastú v dobrých podmienkach veľmi dobre, ale aj tak sa väčšina pestovateľov uchyľuje k vrúbľovaniu - zväčša to odôvodňujú skorším kvitnutím a možnosťou rýchlo získať semená. Ak sa spravokoreňuje včas, dobre zakoreňuje a už po roku nikto netuší, že rastline pestovateľ pomohol. Okrem K. guelzowiana jestvuje ešte aj K. longiflora (obe rastú v štáte Durango, Mexiko). Na lokalite Puente Rio Nazas II v štáte Durango už vyše desať rokov chodíme pozorovať populáciu, ktorá sa od K. guelzowiana odlišuje - nazývame ju provizórne K. guelzowiana f. robustior s podstatne hrubšími a dlhšími tŕňmi a dohneda sfarbenými vláskami.
V súčasnosti v zbierke nemám ani jeden kus - nie každá zima praje všetkým kaktusom rovnako. K. guelzowiana odišla do večných lovísk spolu s mojimi veľkými trsmi Mammillaria plumosa. Chvíľu mi za nimi bolo ľúto, ale po nejakom čase som to už bral ako výbornú príležitosť nemalý obsadiť priestor po nich inými mamiláriami - M. pennispinosa, M. bombycina, M. scheinvariana... Ani si všetky tie nové mená v zbierke nepamätám - časom to však príde.
Teraz však musím ísť do skleníka - začína mi vŕtať hlavou, pod akým menom mám vlastne Bartschella schumannii, i to, či ešte vôbec žije...