Dnes sa mi to zdá neuveriteľné, ale mojou celkom prvou koryfantou bola Coryphantha elephantidens (Lemaire) Lemaire subsp. elephantidens - po pár rokoch mi vykvitla,a ako so to o nej tradovalo, krátko po odkvitnutí uhynula. Veľký mäsitý kvet nedokázal na jeseň dokonale uschnúť, s vlhkým počasím prišla aj hniloba, ktorá prerástla do rastliny a na jar som našiel už len črepník s múmiou. Od tej doby som sa k tomuto druhu už nevrátil, lebo moje prenášanie rastlín na zimovanie do pivnice by asi malo rovnaký výsledok.
Rastlinu zo snímku som si vypestoval zo semien pôvodom zo Santo Domingo v štáte San Luis Potosí. Získal som ich okolo r. 1990 a asi rok-dva mi trvalo, kým som ich vysial. Vzišlo ich z vtedy bohatých porcií semien asi 10. Postupne mi drankaním návštev ich počet klesol na tri a tie mám dodnes. Pravidelne kvitnú, ale keďže tak robia v rovnakom čase ako aj moje ostatné koryfanty, nenaháňam sa za produkciou semien - nie som totiž schopný zabezpečiť, aby ma nepredbehli včely a im podobná hybridzačná háveď. Takže vždy keď sa objavia kvety urobím si pár snímok a po odkvitnutí len pozbieram uschnuté kvety.
Coryphantha maiz-tablasensis je typickou kortyfantou štátu San Luis Potosí - počas mnohých ciest som ju našiel postupne na niekoľkých lokalitách, občas aj v kvete. Vždy ma prekvapil terén, kde som ich nachádzal - buď boli v blate alebo naopak v absolútne vyschnutom prachu. Ak to bolo blato, tak sa tam skoro nedalo chodiť - množstvo jemného sadrovca v pôde robilo terén takým mazľavým, že sa tam skoro nedalo chodiť. Keby nebolo trsov ostrých tráv, ktoré poskytovali akú-takú oporu, bolo by to beznádejné. Rovnaký terén bol ako v Santo Domingo, San Bartolo, Rio Verde tak aj Las Tablas. Väčšia časť rastlín bola vždy skrytá pod úrovňou teréne, len najväčšie trsy trčali tak 3-5 cm nad ním, odnože po okraji trsov boli neraz pod blatom alebo pod prachom, podľa ročného obdobia. Niektoré trsy mali
priemer aj vyše pol metra. Dnes ich už nie je toľko, ako kedysi. Coryphantha maiz-tablasensis má tú smolu, že všetky spomínané miesta sú vlastne občasné lagúny, ktoré sa dajú premeniť na poľnohospodársku pôdu, čo je dnes už skoro pravidlom. Opätovné návštevy nás zarmucujú pohľadom na miznúce rastliny, ktoré už prežívajú len na okrajoch pozemkov, alebo tam, kam sa ešte nezahryzli pluhy. Tých miest je však dnes už málo a ako poznáme situáciu v Mexiku, bude ich čoraz menej. Možno časom budem musieť začať svoje rastliny cielene opeľovať...
Nie som koryfantofil! Avšak keď mi zakvitne nejaká z mojich koryfant, občas mám pocit, že by som ním mohol byť.
