Pod zemou vytvára až 5-15 cm kaudex, z ktorého vyháňa na všetky strany mnoho podzemných stolonov s vlastnými koreňmi. Podzemné výhonky po preniknutí nad povrch substrátu vytvárajú husté trsy nadzemných (tzv. vzdušných, sú mierne vztýčené alebo len polovztýčené) vetvičiek. Tie sa občas ďalej rozvetvujú a dosahujú priemer okolo 5 mm. Listy vyrastajú v nepravej koncovej ružici, sú subcylindrické, červenkasto zelené, lesklé, dlhé okolo 25 mm, hrubé asi 3 mm, na ich hornej strane je hlboký kanálik. Po ich odpadnutí zostáva na okrúhlej vetvičke výrazná jazva. Kvetenstvo (vlastne súkvetie) je obalené listeňmi (cyatophylami) v tvare pohárika (cyathus – pohárik), na stonke dlhej až 30 mm. Jednotlivé kvety dosahujú priemer 6-7 mm, listene majú farbu žltkasto-ružovú až špinavožltú
(béžovú). Kvitnú ochotne už mladé rastliny. Plod s priemerom okolo 4 mm obsahuje zvyčajne tri drsné semená vajcovitého tvaru.
Mladé rastliny (semenáčiky) takisto ako ssp. tuberifera vytvárajú hľuzovitý kaudex. Aj preto sa časť odborníkov domnieva, že ssp. tuberifera možno stotožniť so ssp. cylindrifolia, pretože práve tvorba kaudexu bola jedným z argumentov pre popis novej subspecie. Aj v našich zbierkach častokrát vidieť nesprávne určené rastliny, ako ssp. tuberifera sa pestuje ssp. cylidrifolia a naopak. E. cylindrifolia je blízka pravým geofytom, ale zostala akosi na polceste k hemikryptofytom – výhonky ssp. cylidrifolia pretrvávajú aj v čase sucha (v dormancii), ale pravé geofyty sa ich zbavujú a zostáva len v zemi skrytý kaudex.
Kým bežným druhom euforbií stačia podobné podmienky, aké na pestovanie potrebujú napr. kaktusy (okrem niekoľkých teplomilných rodov), všetky madagaskarské druhy, kam patrí aj E. cylindrifolia, vyžadujú opatrnejšie zaobchádzanie. Lepšie je ich držať počas zimy v byte, kde nehrozí ani náhodný výpadok dodávky tepla (skleník je rizikový), a aj v byte nikdy nesmú mať nižšiu teplotu ako 10 °C. Aj počas tohto ročného obdobia ich opatrne zalievame, aby sme predišli usychaniu výhonkov vo väčšom rozsahu, hoci tomu celkom aj tak nezabránime. V lete znesú naše slnko bez problémov, avšak počas intenzívneho rastu potrebujú aj dostatok zálievky. Substrát vyžadujú dobre priepustný, ťažší, s dostatkom zásobných živín, aby sme nemuseli presádzať každý rok, čo nerobí dobre ich krehkým koreňom, s prídavkom rašeliny pre mierne zvýšenie jeho kyslosti. Rozmnožujeme občas dostupnými semenami alebo odrezkami, ktoré musíme nechať dlhšie zasychať. Semená najlepšie klíčia čerstvé, do pol roka od ich zberu. Vývoj semenáčikov je, ako to už u týchto miniatúr býva zvykom, veľmi pomalý a vyžaduje si trpezlivosť zo strany pestovateľa. Rastliny napáda vlnatka, preto pred zimou vyžadujú ošetrenie proti cicavým škodcom, najlepšie dvakrát s odstupom desiatich dní.
Upravené podľa Atlasu sukulentov XII.2010, list 467.
