Túto koryfnatu v podobe dospelej rastline vo svojej zbierke nemám. Niekde sa v nej nachádza pár semenáčikov, ale s tými sa stretnem len na jar, keď vykladám zbierku na vzduch a ak si misku s nimi všimnem, tak aj na jeseň, keď sa poberajú na polročný spánok do pivnice. S dospelými kusmi sa stretávam výhradne v prírode a to aj niekoľkokrát ročne, ak ma cesty s priateľmi vedú na jedno z najkrajších miest Mexika, neďaleko mestečka Rodeo v štáte Durango - voláme ho Puente Rio Nazas II, podľa mosta, ktorým prechádzame smerom do Rodea od Nazasu alebo naopak. Kúsok za mostom (ak ideme od Rodea), odbočíme do nebadanej neasfaltovanej cesty doľava k rozoklanej hore. Po asi 200 m zastaneme, odparkujeme naše auto a ideme za našim zvyčajným cieľom - lokalita je známa, ako miesto, kde vždy bol dostatok Echinomastus unguispinus, Thelocactus heterochromus, Mammillaria guelzowiana (f. robustior?) a aj dvoch druhov rodu Echinocereus. Echinomastusov, ktoré obývajú rovinku, je čoraz menej - majiteľ tam teraz pasie kravy a kaktusy systematicky likviduje a prehazuje ich z dosahu dobytka za plot. Lepšie sú na tom ostatné kaktusy, vrátane C. longicornis, ktoré sa začínajú vyskytovať až vo svahoch - tých miernych s pár lávovými kameňmi okolo, až po tie skoro kolmé, kde sa pozeráte na terén zo vzdialenosti pár centimetrov. "Radosť" tam spadnúť, čo môžem potvrdiť. Modriny sú potom väčšie a sýtejšie sfarbené než má povestná krava Milka.
C. longicornis z tejto lokality dokonale zapadajú do charakteristiky druhu ako ho poznáme z literatúry. Ak je rastlina solitérna, vyrastá na priemer okolo 10 cm pri výške aj vyše 20 cm (nápadne sa tak podobá Echinomastus unguispinus, ktorý pri tej istej výške býva o niečo hrubší). Kvety sú lievikovité s priemerom 40 mm pri dĺžke 20 mm, neraz ich na rastline kvitne aj niekoľko naraz, čo je zvlášť efektné, ak je to exemplár z trsu. Po ceste od Rodea do Nazas stačí urobiť zastávku kdekoľvek a stále narazíte na C. longicornis. Až vtedy si uvedomíte, že lokalita od Rio Nazas vôbec nie je typická. Všade inde vyhľadáva skôr rovinaté alebo len mierne zvlnené terény, kde si môže plne vychutnávať slnko. Práve vplyvom slnka je jej pokožka až striebristo modrá, rastliny sú kompaktné a pochytí váš túžba mať ich rovnaké aj v skleníku. Nechajte si zájsť chuť - tie moje semenáčiky sú ešte aj dnes, po rokoch, ďaleko od tohto ideálu. Jednoducho na to, aby ste to dosiahli, chýba u nás všetko - pôda, prostredie, slnko, vietor a určite aj kamarátske vzťahy s ostatnými kaktusmi z okolia. No ale skúsiť to môžete.
