Cactaceae.eu

Dalo by sa povedať, že o tejto skvostnej mamilárii dnes píšem len zhodou okolností. Najskôr som chcel písať o Ferocactus haematacanthus, ale snímku s kvetom som uložil tak, že ju neviem nájsť (možno sa stratila z mnohými ďalšími pri presúvaní z počítača do počítača). Potom som si povedal, že aspoň skúsim zistiť identitu inej, najväčšej mamilárie, akú som kedy videl - výška 65 cm, priemer hlavy asi 35-40 cm - ale nech študujem ktorúkoľvek literatúru, nie a nie naraziť na správne meno. Aj ferokaktus aj mamilaria sú z rovnakej lokality pred dedinkou La Esperanza v mexickom štáte Puebla, neďaleko podstatne známejšieho mesta Tehuacan.

To, že táto mamilária je známa vede už vyše 172 rokov, to ma neprekvapuje. Takúto krásku si jednoducho nemožno nevšimnúť. Prekvapuje ma len to, že za tie dlhé roky sa dostala len do troch rôznych rodov, čo nie je dobrou vizitkou pre popisovačov. Tie rody si môžeme pripomenúť - Mammillaria, Mammilloydia a Neomammillaria. Oveľa komplikovanejšie je to s druhovým menom, ktoré sa postupne menilo od sphaeorotricha, sphaerotricha rosea, candida var. rosea, ortiz-rubiona, candida var. caespitosa po candida var. ortiz-rubiona. Mňa celý čas interesovali len dve mená - jej dnešné a potom Neomammillaria ortiz-rubiona (občas aj chybne písaná ako Mammillaria ortiz-rubiona).

Toto je mamilária mojich najčiernejších snov. Nikdy by som si nebol pomyslel, že práve táto mamilária ma bude prenasledovať ako nočná mora. Prečo? Je to jednoduché, v prírode som ju ešte nevidel, hoci som na zaručenej lokalite bol na jeseň 2009 už po tretíkrát. Tento raz vybavený dvomi GPS údajmi, obe miesta mali byť ľahko dostupné - doslova priamo z hlavnej cesty. Azda nemusím ubezpečovať, že neboli. Prvá z nich sa nachádzala asi 13 km cez kopce a na druhej sme našli splašene pobehujúce korytnačky/želvy. Vyplašili sme ich my - nevedeli pochopiť, čo tam robíme bez gumákov - miesto, kde GPS ukazovala vzdialenosť k cieľu "0 m" bola bažina s vodou do pol lýtok.

Taká malá rastlinka a taký osud... Možno ani neviete, o ktorej rastline to hovorím. Tí starší ju asi poznáte ako Solisia pectinata (Stein) Britton & Rose a úplní pamätníci ako Pelecyphora pectinata Stein. Najznámejším menom je to stredné, Solisia pectinata - bol to predstaviteľ jedného z mnohých mexických monotypických rodov a preto medzi zberateľmi primerane cenený. Tak to bolo roky napr. s rodmi Aztekium či Strombocactus, potom však prišla éra nových objavov a aj éra zlučovania rodov, ktorá spôsobila, že z Backebergových asi 230 rodov v čeľadi Cactaceae je dnes uznávaných (so škrípaním zubov) asi 80-90. V rámci týchto čistiek zmizol aj rod Solisia, hoci na menovkách v skleníkoch pretrváva dodnes.