Cactaceae.eu

Začnem od posledného príspevku v tomto prvom dvojčísle časopisu Minimus roku 2010 - pred 40 rokmi vznikla sekcia pestovateľov, ktorá začala združovať práve záujemcov o rod Notocactus. Bolo to v dnešnom Zlíne (predtým Gottwaldov), kde sa sekcia vytvorila počas zjazdu československých kaktusárov a napriek všetkému vydržala dodnes. Už to síce nie je sekcia s tým potom členov ako kedysi, ale dodnes ako jedna z málo nielen pokračuje vo svojej činnosti, ale dokáže aj vydávať občasník Minimus. Najskôr to boli cyklostylované študijné listy formátu A4 a časom sa z nich stal časopis vychádzajúci 2-4-krát ročne, v posledných rokoch vychádzajúci ako dve dvojčísla. Okrem vydávania časopisu sa každoročne koná pre čoraz menší počet nadšencov aj Výročná členská schôdza Notosekcie 2010, tohto roku príznačne v Zlíne.

Občasník Notosekcie - združenia záujemcov o rod Notocactus - Minimus, zavŕšil vydaním druhého dvojčísla 3-4/2009 štyridsiaty (XXXX) ročník (!) svojho vychádzania. Kedysi takýchto špecializovaných časopisov pre milovníkov určitých rodov vychádzalo viac (pestovatelia čílskych rastlín mali Acta Chilenia, mexikofilovia Aztekiu, milovníci rodu echinocereus časopis Echinocereus). Dnes je to už len Minimus, Gymnofil (pre pestovateľov rodu Gymnocalycium) a Adenium (pestovatelia iných sukulentných rastlín než kaktusov). Aj z tohto pohľadu je výročie, ktoré Minimus oslávil, svojim spôsobom výnimočné. Vychádza a venuje sa rodu Notocactus, ktorý z pohľadu niektorých botanikov vôbec nejestvuje a všetky notofilmi uznávané rody, hoci niektoré už len z nostalgie (Notocactus, Malacocarpus, Wigginsia, Eriocactus, Brasiliparodia, Brasilicactus) presunuli do rodu Parodia.

Akáže wigginsia, veď je to Malacocarpus, povedia si pamätníci. Tí ešte starší sa len pousmejú – dobre vedia, že ešte v dávnejších dobách to bol, a pre mnohých aj zostal, Echinocactus. Samozrejme, mladší oponujú – veď to nie je nič iné ako Notocactus! Omyl, dnes je to vraj aj Parodia... Znie to ako jeden starší vtip o tom, že niektorí obyvatelia dnešného Slovenska sa celý život nepohli zo svojej dediny a žili napriek tomu v deviatich rôzne sa volajúcich štátoch – prvým z nich bolo Rakúsko-Uhorsko v podobe monarchie. Z rovnakého obdobia ja aj basionym mena dnešnej rastliny, ktorú ešte roku 1905 práve ako Echinocactus fricii popísal J. Arechavaleta.

Písané pre Cactaceae etc.