Cactaceae.eu

Ani ma neprekvapuje, keď na niečo, na čo prídem sám, časom prídu aj iní (možno dávno predo mnou, ale viete, pomalý internet, oneskorené informácie...). Pred rokmi, na stretnutí cestovateľov v Pískovej Lhote v Čechách, prišla reč aj na čili papričky.

Niekto do seba tlačí cigarety, iný sa prelieva pivom, mojou závislosťou je čili. Nepotrebujem ani trávu aby som sa dostal do stavu blaženosti, ani pozerať televíziu či počúvať rozhlas. Keď mi je pridobre, kúpim si noviny... A hneď siahnem po nejakom recepte. Nanosil som si ich z Mexika množstvo – nikto vám ich však nedá len tak. Nemôžete prísť a povedať, že vám síce chutilo, ale doma si to chcete urobiť lepšie. To akosi nejde. Pre recepty musíte ísť na ulicu, a musíte mať oči otvorené.

Celé roky naše matky poznali len mletú červenú sladkú a pálivú papriku. Odvážnejšie občas siahli do gastronómie nášho južného suseda a vytiahli na rodinu prekvapenie v podobe ohnivej feferónky a predstierali, že nám tým v ústach pripravili hovoté peklo. Chutilo, samozrejme, viac než fádne nebo sladkých jedál, ktoré sa rýchlo prejedia. Potom sa v obchodoch zvaných Tuzex objavilo Tabasco, americká pálivá omáčka pomenovaná podľa rovnomenného mexického štátu a vlajkovej lode tamojšej ekonomiky – čili papričke tabasko. To už bol iný oheň a v mojej obľúbenej korenistej kuchyni nadlho No. 1. Vtedy som ešte netušil, že svet čili vyzerá inak a aj chutí inak.