Bola to v poradí tretia moja cesta na "bachu" a nech sa chodí skoro po tých miestach (alebo lepšie tými istými cestami), je to časť Mexika, ktorá keď človeka chytí (stačí aj za srdce), toho ošiaľu sa nedá zbaviť. Preto aj len s odstupom dvoch rokov sa vraciam na Baju opäť. Predtým som mal nevysporadné vzťahy s tamojšou prírodou, ktorá mi nechcela ukázať rastlinu zo snímky v záhlaví tohoto príspevku - Echinocereus lindsayi - alebo sme sa pre nepriazeň prírody či počasia - zemetrasenie a dažde - nevedeli dostať tam, kam sme chceli a museli sme sa vzdať časti programu. Až doma som si, pri prezeraní vyše 2500 snímok uvedomil, že by bolo nenásytnosťou chcieť ešte viac (hneď, zaraz, bezodkladne...). A tak vo mne skrsol plán, opakovať si cestu na bachu raz za dva-tri roky s tým, že čas nebytia tam budem venovať príprave na novú cestu - trasy, gps-ky atď. Chvíľa prvej cesty po tomto rozhodnutí nadchádza a v pomyselnom aute sa začínajú strácať prvé voľné miesta. Pôvodne som chcel naberanie posádky ukončiť do konca roku 2011, ale keďže v rovnakom čase som pripravoval aj expedíciu do centrálneho Mexika (absolútne beznádejne preč všetky voľné miesta), nechávam ešte záujemcom čas do konca januára. Potom zostane len smer Baja California. Už dnes však vidím pred sebou kľukatú čiaru cesty z juhu na sever a cítim závany horúceho vzduchu, ktorý sa mieša so slanou chuťou všadeprítomného Tichého oceánu či Cortézovho mora.



