Cactaceae.eu

Nový rok treba začať skôr zaujímavo než populárne. Azda aj preto som nesiahol pri písaní o kaktuse, ale ani po bežnom sukulente. Zvolil som rod aj druh osobitý už len tým, že rastie len v najzápadnejšej časti Mexika - na polostrove Baja California. A aj keď ho tam máte pred očami, máte pocit, že vidíte len nejaký ďalší druh rodu Bursera. Ste však na omyle rovnako ako som bol ja, keď som si počas prvej cesty na baju hovoril, že tieto bursery by sa pekne vynímali doma v zbierke. Odrádzala len ich veľkosť - niektoré biele kmene mali skoro meter v priemere a ich koruna aj 8 m. To by šlo lietadlo len ťažko. Dumanie nad ťažkým osudom mi prinieslo aj neveľmi vierohodnú myšlienku, že som tieto rastliny už niekedy a niekde videl - potom mi to došlo. Ali Lux o nich predsa napísal do Atlasu sukulentov II. r. 1998, ale volal ich inak - Pachycormus discolor. To bude ono - lepšie a exotickejšie meno než bursera, ktorých je v našich zbierkach už pomerne dosť, hoci Borko Vrškový sa stále sťažuje, že skoro všetci majú len Bursera fagaroides a
B. microphylla.

Kto si pustil do svojho bytu okrasné kvety, určite sa stretol s menom gloxínia. Je to obľúbená, často predávaná črepníková rastlina. Čo však má spoločné s rastlinou na priloženej snímke? Je to jednoduché - patria do rovnakej čeľade Gesneriaceae, skupiny afrických a juhoamerických rastlín ozdobných kvetom (naša rastlina pochádza z brazílskeho štátu Paraná, z nadomorskej výšky asi 1000 m n. m., z miest s trvalou vlhkosťou) a v našom prípade aj zaujímavou hľuzou, čím si vyslúžila zaradenie do knihy J. Gratiasa Podivné rostliny s kaudexy a pachykauly. Takže mnoho z vás ju určite má v zbierke ako "gloxíniu" a niektorí ctitelia starších mien aj ako Rechsteineria leucotricha (ale aj ako Sinningia canescens, pretože pri určovaní správneho mena je dodnes pretrvávajúci chaos).

Keby ste ju našli pod menom Dudleya candida subsp. brittonii, asi by ste si pomysleli, že jej dobre vybrali druhové meno candida - belostná. Taká totiž je, a je to naozaj úchvatný pohľad, keď sa s ňou stretnete v teréne skôr, než ju prvýkrát vidíte niekde v zbierke. Je to totiž monumentálna rastlina, asi len ťažko zameniteľná s inou z rodu Dudleya (Crassulaceae), a prvé čo vám napadne - je mať ju. Takto to postihlo aj mňa, keď som sa na jar r. 2010 dostal opakovane na sever Baja California.

Čo bolo ešte pred takými 20-30 rokmi nemysliteľné, je dnes skutočnosťou - táto len málo vzhľadná rastlina teraz patrí k najpestovanejším kaudiciformom, nielen u nás, ale aj všade tam, kde je možné pestovanie sukulentných rastlín. Pochádza z juhovýchodného Madagaskaru, z okolia mesta Fort Dauphin, kde v suchom regióne vyhľadáva ochranu tŕnitých opadavých kríkov.

Toto africké, teda pevninské a nie madagaskarské pachypodium, ktorého snímku máte možnosť vidieť, nemalo počas svojej v literatúre zaznamenanej existencie príliš búrlivý život. Kým Rowley urobil z Brownovho druhu poddruh, uplynulo od r. 1892 do r. 1973 takých 81 rokov a potom ešte asi dvadsať rokov trvalo, kým ošiaľ kaudiciformných sukulentov zasiahol aj mňa a získal som prvé semená. Nebolo ich veľa, asi 5, vzišli všetky a keďže som vedel, aké časom rastliny môžu, čo sa veľkosti týka, byť, tri som pustil ďalej a nechal som si dve najvitálnejšie. Čo im príroda dala do genetickej výbavy im pomáhalo v prvých rokoch života - boli životaschopné a spolu so mňou prekonávali nedostatok pestovateľských skúseností. Keďže vidíte kvet, asi tušíte, že som aký-taký úspech zaznamenal.

Dvůr Králové n. L. v Česku sa v dňoch 14. - 16. mája 2010 stal centrom kaktusárskeho života azda celej strednej Európy. V novom prostredí Penzionu za vodou sa opäť stretli stovky záujemcov o pestovanie kaktusov i sukulentov, aby si nielen počas neuveriteľne bohatej burzy rastlín, literatúry a pestovateľských pomôcok, ale aj počas a po prednáškach osviežili svoje znalosti o hobby, ktoré ich každoročne ženie späť na sympóziá.

Život je plný prekvapení. Aj mne už pripravil nejedno, ale asi najviac v spojení s kaktusmi a sukulentmi. Keď som sa "prehrabával" v archíve mojich snímok, spomenul som si na jedno z nich - krátko po vyjdení Atlasu sukulentov IV.(139)2000 som dostal list (áno, kedysi ľudia písali listy) s prosbou, či by som nevedel zohnať semená rastliny z atlasu, a to konkrétne Echinopsis sereiformis. Najskôr ma prekvapilo mierne zaváňajúce druhové meno a potom aj to rodové, kaktusy v Afrike, okrem Rhipsalis baccifera, predsa nerastú. Pisateľ sa semien domáhal pre celkom jednoduchý dôvod - chcel byť prvým v klube, ktorý by mal túto prekvapivú novinku.

Bez zveličovania by sa dalo povedať, že táto euforbia rastie na hraniciach medzi Západným a Východným Kapskom v Juhoafrickej republike, u mňa, a aj u tisícov ďalších milovníkov týchto nezvyčajných rastlín. Hoci euforbií sú stovky druhov, práve Euphorbia obesa ssp. obesa láka pestovateľov aby ju zaradili do zbierky, aby sa jej venovali, aby prekonávali problémy s jej pestovaním a aby, nakoniec, prekonávali závisť tých, ktorí ju ešte nemajú, alebo im jej pestovanie akosi nejde. Môže to byť tým, že kým množstvo druhov euforbií sa na seba podobá, E. obesa má len málo sebe podobných a tým je výnimočná.

Akáže ledebouria, povie si nejeden z vás, a bude mať pravdu. Celé desaťročia sa táto filigránska rastlinka z čeľade Hyacinthaceae šírila pod menom Scilla violacea a scily predsa pozná každý záhradkár, nielen sukulentár. A priznám sa bez mučenia, že pod týmto synonymným menom ju mám aj ja, ale to skôr pre lenivosť, nie pre neúctu k botanike. Mám totiž niekoľko desiatok črepníkov postrkaných pomedzi všemožné sukulenty a v každom menovku. Ak by som ich aj začal prepisovať, všetky ich len tak ľahko nenájdem - aby som nemotal hlavy návštevníkom v skleníku, ktorí by si mohli začať myslieť, že sa tomu až tak nerozumiem, ako sa tvárim, nechal som to tak.

Neviem čím to je, že zástupcovia čeľade Asclepiadaceae nemajú v našich zbierkach na ružiach ustlané. Telá prekypujú množstvom zaujímavých tvarov, kvety hrajú všetkými farbami... Azda budú na vine práve tie kvety. Nám "pravoverným" zástancom tvrdenia, že všetko sukulentné je skvelé, totiž neprekáža to, čím sú tieto rastliny preslávené - neraz odporným zápachom kvetov, ale už našim najbližším viditeľne áno. Škoda-preškoda, pretože nech už je to rastlina z ktoréhokoľvek rodu čeľade - huernia, stapelia, hoya či hoodia, každá z nich je mimo obdobia kvitnutia ozdobou zbierky.