Čo bolo ešte pred takými 20-30 rokmi nemysliteľné, je dnes skutočnosťou - táto len málo vzhľadná rastlina teraz patrí k najpestovanejším kaudiciformom, nielen u nás, ale aj všade tam, kde je možné pestovanie sukulentných rastlín. Pochádza z juhovýchodného Madagaskaru, z okolia mesta Fort Dauphin, kde v suchom regióne vyhľadáva ochranu tŕnitých opadavých kríkov.
Kto by to z laikov povedal, že populárne ozdobné rastliny našich domácností - svokrine jazyky - patria do čeľade Dracaenaceae? Ženáči však vedia, že Dracaenaceae znamená dračinec, a to už mnohé napovedá. Najznámejším zástupcom je S. trifasciata, ale čoraz častejšie sa do zbierok nielen špecialistov dostávajú aj ďalšie druhy, extrémne vzácne, ale aj také, ako napr. S. gracilis. Kedysi sa tento druh často zamieňal so S. stuckyi, ale dnes, keď je rastlín viac a aj informácií o nich, tak je omyl v pomenovaní skôr výnimkou - azda aj preto, lebo práve S. gracilis je vlastne nezameniteľná rastlina.
Čeľaď Asclepiadaceae to nemá v našich zbierkach príliš ustlané. Príčiny sú z pestovateľského hľadiska nepodstatné - jedna je esteticko-pachová, mnoho druhov má kvety skôr nevoňavé než voňavé, druhou je náchylnosť na bratanie sa s vlnatkou, ktorá sa potom z týchto rastlín šíri aj na iné kúsky v zbierke a tým to nerobí dobre. Keby sa brala do úvahy len krása kvetov, čeľaď Asclepiadaceae by asi nemala konkurenciu. Aj tu však sú výnimky - napríklad taká Huernia macrocarpa má kvety skoro nenápadné, ale kvitne vytrvalo a aj málo pozorný pestovateľ si ich nakoniec všimne.
Od popísania tejto euforbie už uplynulo 75 rokov. Dosť na to, aby sa, pretože navyše vyniká krásou, dostala do zbierok väčšiny milovníkov sukulentných rastlín, a tých čo majú radi euforbie zvlášť. Pohľady do pestovateľských zariadení však toto očakávanie nepotvrdzujú - akýchkoľvek rastlín tohto druhu (a vyspelých predovšetkým) je málo. Možno som sa však zle pozeral, táto euforbia patrí medzi miniatúry a môže byť niekde zastrčená v kúte. Objektívne povedané, ja by som ju niekde do kúta nedával - ani šperky nenosíte skryté po vreckách ale skôr na prste, uchu či krku. Rovnakým šperkom medzi sukulentami je aj táto madagaskarská euforbia.
Ďalšia časť rozsiahlej monografie (vychádza od r. 1997) je venovaná výhradne sukulentným rastlinám (okrem čeľade Cactaceae), tentokrát so zameraním nielen na drobné sukulenty juhu Afriky (z čeľadí Mesembryathemaceae, Asclepiadaceae, Crassulaceae, Cucurbitaceae, Bromeliaceae, Fouquieriaceae, Geraniaceae, Agavaceae, Aloaceae...).
– prvý ruský štvrťročník o sukulentných rastlinách.
- webová stránka odeského klubu kaktusárov
- webová stránka Petra Pavelku
- Kaktus-Klub journal
- Specializovaná stránka o rodu Aloe
Igor D. Dráb
Hlavná 82
Kameničná pri Komárne
946 01
Slovensko
e-mail: igordrab@cactaceae.eu
igor.drab@gmail.com
http://www.cactaceae.eu