Cactaceae.eu

Chudá krava ešte nie je gazela, ani euforbia so zaujímavým menom nemusí byť žiadna kráska. Platí to aj pre Euphorbia bongolavaensis, ktorú som roky považoval za "chrást". Niekoľko neduživých vetvičiek, zopár lístočkov, zo dve farby (zelená a červená) - to by bola azda moja najstručnejšia charakteristika tejto večnej noviny v našich zbierkach.

Tento príspevok som chystal už dávnejšie, ale nakoniec som si z neho urobil zálohu pre chvíle, keď sa mi nebude chcieť písať. Tá chvíľa nastala a preto moja kradmá ruka siahla do archívu.

Čo bolo ešte pred takými 20-30 rokmi nemysliteľné, je dnes skutočnosťou - táto len málo vzhľadná rastlina teraz patrí k najpestovanejším kaudiciformom, nielen u nás, ale aj všade tam, kde je možné pestovanie sukulentných rastlín. Pochádza z juhovýchodného Madagaskaru, z okolia mesta Fort Dauphin, kde v suchom regióne vyhľadáva ochranu tŕnitých opadavých kríkov.

Bez zveličovania by sa dalo povedať, že táto euforbia rastie na hraniciach medzi Západným a Východným Kapskom v Juhoafrickej republike, u mňa, a aj u tisícov ďalších milovníkov týchto nezvyčajných rastlín. Hoci euforbií sú stovky druhov, práve Euphorbia obesa ssp. obesa láka pestovateľov aby ju zaradili do zbierky, aby sa jej venovali, aby prekonávali problémy s jej pestovaním a aby, nakoniec, prekonávali závisť tých, ktorí ju ešte nemajú, alebo im jej pestovanie akosi nejde. Môže to byť tým, že kým množstvo druhov euforbií sa na seba podobá, E. obesa má len málo sebe podobných a tým je výnimočná.