U nášho českého suseda zákonodarci totiž pripravili návrh zákona, ktorý vyzerá akoby pri jeho písaní požili (a riadne si užili) všetky zhabané rastlinné narkotiká. Niektoré huby, kaktusy (a mnoho iných rastlín) sa totiž dostali do zoznamu, ktorý určuje, koľko z nich možno držať bez toho, aby ste skončili vo väzení alebo s riadne mastnou pokutou - od takých 15 000,- Kč. Či tam skončíte, budete platiť alebo nie, o tom rozhodnú vaši tradične udavačskí susedia v spolupráci s políciou, ktorá takéto udania bude riešiť. Čo si myslíte, kam vyrazí takýto snaživý policajt, neplniaci si lov kamarádskych narkodílerov v uliciach - no predsa do zbierky kaktusov v najbližšom okolí... Strechy skleníkov si ľahko vygoogľuje aj s vašimi rastlinami na parapetoch. Možno príde aj s desiatimi zakuklencami, rozmlátia vám dvere, na smrť vystrašia akváriové rybičky, zhovadia vás pred vašimi deťmi, ktoré vás doteraz mali za hrdinu, zhabú inkriminované rastliny, najlepšie celú zbierku a podujmú sa hľadať nebezpečný meskalin. O ten totiž ide, a práve L. williamsii má byť jeho najznámejším nositeľom. Túto látku obsahujú stovky druhov kaktusov. Obsahujú ju však v množstve v našich prírodných podmienkach skoro nemerateľnom (stačí si prečítať vedeckú štúdiu - Štarha, Roman (2001): Sekundární metabolity čeledi Cactaceae. Spisy prací Přírodovědecké fakulty Ostravské univerzity č. 138.). Kto by tam publikovaným faktom neveril, môže to s tou lofoforou skúsiť. Skôr než tak urobí, pripomeniem mu, čo o požití lofofory (okrem iného) napísal jeden z jej najväčších znalcov Alberto Vojtěch Frič vo svojej knihe O kaktech a jejich narkotických účincích: "U zvířat i lidí jsme pozorovali sklon k ošklivosti až zvracení, pocitu neklidu a plnosti žaludku. Během pokusu došlo u některých osob ke zpomalení myšlení a ztrátě schopnosti vyjadřování". Samozrejme, píše tam aj mnoho iného, ale toto sa mi zdalo príznačné. Na druhej strane možno argumentovať, že čo sa máme čo rozčuľovať, aj v USA je držba lofofory zakázaná a trestaná priam drakonicky. Tam však rastliny, vo svojej domovine, obsahujú vďaka prírodným podmienkam také množstvá alkaloidov, že sú naozaj zdrojom "prírodného potešenia". Aj tu je však výnimka - všetci členovia Native American Church môžu lofofory konzumovať pri svojich náboženských obradoch celkom legálne. Že to naozaj využívajú, svedčí aj príspevok veľkého znalca americkej sukulentnej flóry Edwarda F. Andersona, ktorý
musel začať biť na poplach - ročná spotreba sušených hlavičiek peyote, ako sa tam droga nazýva, dosiahla 5-10 miliónov kusov ročne, čo ohrozuje už schopnosť obnovovania ich populácie (Anderson, E. F.(1995): The "peyote gardens" of South Texas: A Conservation Crisis? CSJ US 67(1995)2:67-73). A pridáva zaujímavú vetu - voľne tlmočím: Miestni obyvatelia využívajú druh už vyše 6000 rokov, ale nikdy nepôsobila na nich tak devastačne, ako alkohol...
Ak sa nedokáže použitie rastlinných narkotík poslancami, platí poznanie z titulku, čo je však tragické poznanie. Rovnako chorých zákonov, hlavne čo sa týka obmedzovania osobných práv a slobôd bude totiž pribúdať s apatiou spoločnosti. Aj preto odpoveď všetkých kaktusárov musí byť jednoznačná. Dnes nám budú chcieť vziať kaktusy, potom ich fotografie či známky s ich motívom. Stále na nás niečo budú mať - chcú nás jednoducho kriminalizovať. Ľahšie sa im bude vládnuť a ich lobbistické kauzy nebudú vyzerať tak nápadne. A masám hlupákov pred televíznymi obrazovkami budú môcť podhazovať donedávna solídnych občanov, ktorí sa previnili jediným - od spoločenského marazmu sa utiekli k hobby, ktoré ich napĺňalo a dávalo ich životu iný, lepší a plnší rozmer.
Ak sa chcete pripojiť k petícii zorganizovanej Pavlom Pavlíčkom (a mali by ste), tu je link.
www.petice.net
Každý hlas normálneho človeka sa počíta. Prosil by som poslancov, aby radšej nehlasovali. Chceme naozaj len hlasy normálnych ľudí.
