Pre existenciu 100 km od môjho domovského klubu, nie som už pravidelným účastníkom všetkých schôdzí. Prídem, ak ma neúnavný predseda pr. Škrovan zlomí na prednášku s témou "niečo z tvojich ciest", a vtedy, keď je práve Mikulášska schôdza. Tá má už roky svoje čaro - zisťujem, že niektorí členovia sú ešte väčší dochádzkoví lajdáci, a chodia už len na túto decembrovú schôdzu - a tí, čo chodia pravidelne, už vedia, kde je ich miesto a príprava na najpopulárnejšiu schôdzu klape ako dámske podpätky v nočnom, temnom, opustenom parku... Aj tohto roku, tradične, bolo okrem bežného občerstvenia, ktoré sa následne mohlo prejaviť ako forma akútnej únavy, boli k dispozícii aj dve kapustnice - ochutnal som ich obe, a keď som šiel na prídavok, už stáli predo mnou tie isté chrbty - presne podľa perestrojkového hesla: "Mladí vpred, starí na svoje miesta". Takže napriek objemným hrncom bolo jasné, že tretie kolo nebude.
Pamätám si, ako sa kedysi všetky ceny tomboly krčili na jedinom stole 90x90 cm. Vlani to boli dva a tohto roku už tri takého stoly. Keďže losovaním víťazných žrebov sa nedarilo zmenšiť ich obsah, predseda v zúfalstve navrhol, aby sa vylosovalo len tých pár žrebov, ktoré nevyhrávajú... Neprešlo mu to - klub sa ako jeden človek zomkol, a keďže všetci sú orientovaní na víťazstvo, nie na paberky zo stolov mocných, pokračovalo sa po starom (ja tebe, ty mne). Ukázalo sa, že nie všetci bojovali o pekné kaktusy (sukulenty) alebo semená, z ktorých by mohli vyrásť - časť majiteľov žrebov svoje víťazstvo okamžite premenila na slušnú zásobu dobrých vín, ako som si všimol, z pezinskej vinohradníckej oblasti, a ten zvyšok, ktorému sa ušli rastliny, tajne, ale o to hrdšie závidel. Aj budúci rok bude Mikulášska schôdza, karta sa obráti! To, že sa na schôdzi nielen žrebovalo, debatovalo, že sa tam kuli plány na budúci rok, to nebolo všetko - rozdával sa časopis Cactaceae etc. a aj časopis Kaktusy s CD-prílohou o rode Echeveria, obnovovalo sa členstvo na budúci rok a debatovalo sa o tom, kto, s kým a kedy... niekam vycestuje do prírody za kaktusmi a sukulentami.
Dobrého veľa nebýva, o deviatej (večer) som už bol doma, aby som si ešte stihol pripraviť substrát na presadenie nových prírastkov do zbierky. Tak dovidenia o rok, priatelia!
Autorom snímky je priateľ Milan Gavenčiak, nezabudol doniesť fotoaparát, aby sme my nezabudli, že sme po svojom oslávili ďalší úspešný roky Klubu kaktusárov Nobilis. Zachytil na nej chvíľu súboja o dostatok žrebov...
