Atlas tam skutočne bol, a nie nociaký. Pod názvom Atlas kaktusov 2010 som kútikom oka zbadal aj poradový ročník - XXV. A to ma vzalo. Kým na najnovšom ročníku atlasu nebolo badať žiadne zmeny, okamžitá kontrola môjho zovňajšku v zrkadle ukázala rozsiahle devastačné zmeny a tak som ich ani radšej nešiel konfrontovať s fotografiami, na ktorých som bol pred rovnakým časom.
Ako dnes si však pamätám, keď ešte roku 1986 vyšiel prvý ročník (vtedy mal 48 listov, občas ich bolo aj viac a dnes ich je v každom ročníku ustálený počet 40). Bol to v tom čase doslova zázrak - pôvodných kníh o kaktusoch bolo málo, dali sa zrátať na prstoch jednej ruky, a tak čokoľvek, čo mohlo rozšíriť naše poznanie obľúbených rastlín, sme brali ako niečo neuveriteľné. Od prvej chvíle bol jedným z otcov i tvorcov práve P. Pavlíček, ktorému vždy bolo jasné, že sa dá aj čo sa nedá. Nikdy som sa ho nepýtal, čo všetko bolo treba prekonať, aby získal povolenia, papier, tlačiarenskú kapacitu, nehovoriac už o autoroch, dobrých textoch či fotografiách. My sme náš Atlas sukulentov začali vydávať v celkom iných spoločenských podmienkach o 11 rokov neskôr, keď už stačilo len jedno - mať peniaze. Viem si predstaviť tlaky vtedajších zaslúžilých kaktusárov o ich predstavách, čo by tam malo byť - možno populárne gymnokalýciá, mamilárie, možno astrofytá. Keď sa pozriem spätne na vyšlé ročníky, vidím, že Pavel tlakom odolal a atlas bol a je prierezom všetkých rastlín čeľade Cactaceae, tých populárnych, ale aj tých zabúdaných. Drobných, vhodných do každej zbierky, aj tých nadrozmerných, určených skôr botanickým záhradám. V tomto trende pokračuje dodnes a na radosť pestovateľov rastlín z doteraz obchádzanej Južnej Ameriky sa objavuje aj dostatok kaktusov, ktoré donedávna boli skoro celkom zabudnuté - také lobivie, akantokalycia, ale aj rôzne cereusy, melokaktusy a diskokaktusy, a predovšetkým dnes čoraz populárnejšie rebucie a sulkorebucie. Šťastím Atlasu kaktusov je široký tím tvorcov a spolupracovníkov, vrátane autorov. Šťastím by bolo, keby si Pavel svoj tvorivý "pazour" mohol udržať v tomto tíme aj ďalších 25 rokov. Verím, že by ho to bavilo, ako ho baví všetko okolo kaktusov. Som však realista - aby som sa dožil spolu s ním oslavy "päťdesiatky" vychádzania Atlasu kaktusov, musel by začať podstatne skôr. Takže na to okrúhle výročie pripíjam už dnes - k dobrej cigare patrí rovnako dobrý wizour či tekila - takže aspoň takto virtuálne "Na zdravie", a na tvrdohlavosť, s akou šiel za týmto svojim cieľom. (Autorom snímky sulkorebucie je P. Pavlíček)
