Niektorí za hlavný bod "zamykání" považujú piatkový večer a na druhý deň to na nich aj vidno. Tí ostatní sa hneď po burze ženú uchytiť si lepšie miesto v miestnom kine, kde sa už dlhé roky odohráva ten naozajstný hlavný program - prednášky, a pred nimi aj odovzdávanie ceny Zlatý Alberto. Tohto roku si ju odniesol náš priateľ a dlhoročný autor časopisu Cactaceae etc. (ale samozrejme aj iných periodík či kníh, to treba zdôrazniť) - Mgr. Jan Gratias, známy propagátor sukulentných rastlín iných než kaktusy (ak sa nemýlim, tak je to prvý ocenený nekaktusár). S humorom jemu vlastným zhrnul svoj sukulentársky život a to, čo pre sukulentársku komunitu sám urobil, bez toho aby sa ozývalo samé ja, ja, ja! Honzo, sme naozaj radi, že sa ocenenie dostalo do rúk práve (konečne) tebe.
Potom už nasledovali prednáška za prednáškou - tu je ich stručný súpis: Ali Lux po rokoch predstavil čoraz populárnejšie japonské astrofytá (poznáte to - kabuto, superkabuto, onzuka a ich rozvetvená a čoraz pestrejšia rodina...). Borko Vrškový v šoku, že mal pripravený nielen text ale aj snímky z prírody, opakovanie vylúdil úsmev na tvárach divákov, keď predstavoval sukulenty na Kube, a svoje rozprávanie okoreňoval príhodami, aké sa určite stávajú len jemu. Svojej povesti búrliváka nezostal nič dlžný ani Rudy Krajča, počúvať jeho rozprávanie v jazyku moravského domorodého kmeňa o kaktusoch Brazílie a predovšetkým o objave novej uebelmannie, bolo dobrou prípravou na prestávku, ktorú si väčšina naozaj vychutnala. Potom nasledoval pohľad Petra Česala na rastliny okolo Astrophytum capricorne. Libor Kunte takisto potvrdil svoju povesť dobrého rozprávača - na opisoch prírody Bolívie a jej flóry nešetril šťavnatým slovníkom, ale nezabudol ani na to, že tam nebol sám - samému by ani to miestne pivo nechutilo. Záver mal zabezpečiť Zlatko Janeba cestopisným prehľadom svojej tohtoročnej cesty do Mexika - ukázal, že vie nielen dobre rozprávať ale rovnako dobre aj fotografovať, ale čo nevie, to je udržať "jazyk za zubami". Naznačil, že počas cesty niečo nové našli a preto Jardo Šnicer musel s pravdou von - chystá sa popis nového turbinikarpusu - máme sa na čo tešiť. A určite je to dobrá novinka, ktorá by mohla oživiť záujem o "mexiko", ktorého výslnie v poslednom čase začína ohrozovať "južná amerika".
Na záver dňa sa konala tradičná kaktusová párty. Viem o tom len z počutia. Preto neviem ani dokedy trvala - tradične to býva veľmi, naozaj veľmi neskoro do noci (alebo až do rána?). A ráno tradičná cesnaková polievka (cesnačka po našom), dobrá zalievaná káva a potom už len zbohom.
Pavle Pavlíčku, čoskoro sme u teba opäť. Máme čoraz silnejší pocit, že "zamykání sezóny" 2011 bude už čoskoro...
