Najviac času spotreboval Vašek Šeda pre svoju tému, aká sa hneď v našich končinách len tak nevidí - veď povedzte, kedy ste mali možnosť vidieť jeden dokonalý prehľad rodom Rebutia? A Vašek opakovane zdôrazňoval - to čo nám počas dvoch hodín ukazoval, by potrebovalo aj dvojnásobne dlhý čas - nepreberná paleta zaujímavých rastlín balancujúcich na okraji niekoľkých rodov a dnes celkom prekrytých záujmom o také moderné sulkorebúcie. Na druhej strane - mnoho z dnešných sulkorebúcií by celkom bez obáv znieslo aj zaradenie medzi rebúcie a nikto by sa nad tým nemohol pozastaviť. Hoci som sa jeden čas rodu Rebutia venoval, aj pre mňa bola táto prednáška objavná a dokonca som nielen z nostalgických dôvodov ešte rýchlo vybehol na burzu, či tam niečo "obstojné" (ako by povedal Borko Vrškový) nenájdem! Na tému drobných kaktusov Južnej Ameriky voľne nadviazal Láďa Horáček - aj jeho prednáška o rode Sulcorebutia len ďalej posilnila vlnu záujmu o tento rod, ktorá neutícha už pár rokov - stále je v rode niečo nové, čo nielen z "coolových" dôvodov treba mať - aj u mňa sa nebadane zväčšuje priestor, ktorý tieto rastlinky získavajú na úkor iných rodov. Neviem, či nebudem už musieť vo svojej zbierke rázne zakročiť... Keďže toto jesenné stretnutie nemohlo obísť ani iné sukulenty - organizátori pozvali znalca nad iných - Honzu Gratiasa, neúnavného pokračovateľa propagácie pestovania kaudexov a pachykaulov, euforbií (všetko sa ani nedá vymenovať) a dnes propagátora pestovania toho, s čím začínal - rastlín z čeľade Crassulaceae. Mnohí z účastníkov prednášky len tak otvárali oči nad tým, čo všetko môžu byť krasulovité. Po skončení prednášky za pár sekúnd zmizla jej verzia na CD, ktorú autor pripravil pre prípadných záujemcov (už som si tú prednášku na úkor okamžitého napísania tohto príspevku aj znovu pozrel). Koniec dobrý - všetko dobré. Ďuri Nemček z Pezinka začína zúročovať svoje skúsenosti získané počas svojich troch ciest do Mexika a teraz odprezentoval to čo videl a zažil počas tohtoročnej cesty na Baja California a po severe tejto krajiny. Medzi inými najväčší ohlas mali snímky Echinocereus lindsayi ale aj E. hancockii, iných echinocereusov a samozrejme aj ferokaktusov. Ak sa vám to zdá symptomatické, nemýlite sa - ukázal naozaj riadne kaktusy vrátane takých, aké okúzľujú každého kaktusára od jeho pestovateľských začiatkov - karnégie, pachycereusy, lophocereusy... Čo dodať, príďte o rok aj vy! A jeden deň sa vám nakoniec bude zdať málo.
Výstraha meteorológom! Ak vám z niektorého nášho klubu nahlásia konanie kaktusárskej akcie, pošlite výhradne dobré počasie. Dá sa to - veď už za mladi sme spievavali, že "poručíme větru-dešti", len treba chcieť!
